tde-i18n/tde-i18n-sk/docs/kdebase/khelpcenter/userguide/history.docbook

<chapter id="history">
<title
>Krátky výlet do histórie &kde;</title>

<epigraph>
<attribution
>The <abbrev
>CEO</abbrev
> of a big software company, at
the beginning of the 80s...(apocryphal)</attribution
> 
<para
>640KB musí byť dosť pre každého </para>
</epigraph>

<sect1 id="before-kde">
<title
>Pred &kde;</title>

<para
>Od začiatkov vývoja systému &UNIX; tu bol stále jeden veľký problém: jadro bolo stabilné a existoval výkonný softvér. Ale iba málo ľudí dokázalo používať &UNIX;, pretože ho vytvorili hlavne pre študentov a profesionálov, ktorí tento systém už dlho študovali. Napríklad štandardná metóda pre čítanie diskusných skupín USENET bola:</para>

<screen
><userinput
><command
>find</command
> <filename
>/var/spool/news</filename
> <parameter
>-name '[0-9]*' -exec cat {} \;</parameter
> | <command
>more</command
></userinput>
</screen>

<para
>Aj ked výkonný a efektívny, nedal sa nazvať uživateľský prítulný. Dnes, ked existuje veľa dobrých rozhraní ako je <application
>tin</application
> a &knode;, ktoré poskytujú intuitívne grafické rozhranie (&GUI;). Bohužiaľ tieto &GUI; nemajú rovnaký vzhľad a chovanie. Ako riešenie mali byť komerčné knižnice pre vývojárov, ako je &Motif;, ale tieto knižnice boli príliš dlho veľmi drahé a pomalé. </para>

<para
>Nastavenie programov bolo často dosť zložité. Aj ked pre preklad obvykle stačila kombinácia príkazov <userinput
><command
>./configure</command
> &amp;&amp; <command
>make</command
> &amp;&amp; <command
>make <option
>install</option
></command
></userinput
>, len málo programov bolo možné nastaviť pomocou menu alebo skriptov. Vo väčšine prípadov ste museli upraviť textový súbor ručne. Často sa stalo, že chybne umiestnená bodka zničila celý súbor a museli ste začať od začiatku. Každá zmena nastavenia znamenala celý proces opakovať.</para>

<para
>Toto všetko spôsobilo, že &Linux; a ostatné systémy &UNIX; nedokázali osloviť širšiu verejnosť. V rovnakom čase veľa ľudí nebolo spokojných so svojím operačným systémom, pretože mu chýbala stabilita a ani výkon nebol taký, aký si predstavovali. Iným vadilo, že si musia pre novú verziu programu kúpiť nový počítač, pretože potreboval viac <acronym
>RAM</acronym
> a miesta na disku. Nová verzia často obsahovala funkcie, ktoré využil iba málokto. </para>

<para
><emphasis
>&kde; je iné.</emphasis
> Aj ked sa nesnažíme nahradiť tradičný &UNIX; shell, pracujeme na nástroji, ktorý urobí &UNIX; jednoduchším. Chceme pritiahnuť viac používateľov do prostredia &UNIX;. Jednoduché veci musia byť jednoduché, ale zložité veci musí byť stále možné dosiahnuť. Jednotné rozhranie by malo nahradiť momentálne množstvo rôznych rozhraní. </para>

</sect1>


<sect1 id="what-kde-can-do-for-you">
<title
>Čo vám &kde; môže poskytnúť</title>

<para
>&kde; je navrhnuté pre každého.</para>

<para
>Pre nových používateľov systému &UNIX; alebo pre tých, ktorých nezaujímajú nové technológie a príkazy, ktoré v ich starších operačných systémoch neboli, nie je nutné zoznámenie s príkazovým riadkom, ak nechcú. &kde; ale má čo ponúknuť aj skúseným používateľom &UNIX;, kde grafické rozhranie zjednoduší predtým zložité úlohy a príkazový riadok je stále hned po ruke.</para>

<para
>Nezávisí na vašej úrovni skúseností s &UNIX; alebo iným operačným systémom, &kde; vám prinesie:</para>

<itemizedlist
> <listitem
> <para
>Dobre vyzerajúce a ľahko používateľné prostredie.</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Výkonnéhoi a ľahko používateľného správcu súborov</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Rovnako výkonný a ľahko používateľný web prehliadač</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Jednoduché centralizované nastavenie</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Široký zoznam aplikácií, s ktorými dokážete pracovať za pár minút po prvom spustení &kde;.</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>On-line pomocníka v každej situácii.</para
> </listitem
> <listitem
> <para
>Konzistentné rozhranie. Menu sú rovnaké vo všetkých aplikáciách, klávesové skratky sa chovajú rovnako, ikony panelov nástrojov vždy fungujú rovnako.</para
> </listitem
> </itemizedlist>

</sect1>

<sect1 id="background-of-kde">
<title
>Pozadie &kde;</title>

<para
>V októbri 1996 nemecký vývojár <application
>LyX</application
> Matthias Ettrich inicioval vývoj &kde; svojou správou v USENET. Čoskoro potom niekoľko zaujatých vývojárov začalo plánovať a programovať časti nového projektu. O rok neskôr boli uverejnené alfa a beta verzie správcu okien a súborov, emulátoru terminálu, systému pomocníka a nástroja pre konfiguráciu. Ukázali sa ako relatívne stabilné. </para>

<para
>&kde; 1.0 bolo uverejnené v júli 1998. Bola to stabilná verzia, ktorá vydržala dalších šesť mesiacov kým vývojári pracovali na vylepšení &kde; bez ohľadu na stabilitu. V januári 1999 sa ich vylepšenia stabilizovali a boli integrované do &kde; 1.1, novej stabilnej verzie. </para>

<para
>Vývoj pokračoval smerom ku &kde; 2.0, skoro úplnému prepísaniu prostredia, ktoré sa objavilo 23. októbra 2000. Verzie &kde; 2.x sa vyvíjali počas šiestich dalších verzií skoro rok, kde každá nová verzia priniesla impozantné prostredie s novými funkciami a stabilitou.</para>

<para
>V dobe písania tohto dokumentu sa pripravuje verzia &kde; 3.0, ktorá má priniesť nové vylepšenia oproti sérii 2.x. Aj ked sa &GUI; nezmení tak veľmi ako pri prechode z &kde; 1 do &kde; 2, objaví sa veľa vylepšení ako úplne nový tlačový systém, zlepšená podpora <acronym
>SSL</acronym
> a úplná podpora jazykov písaných zprava doľava (napríklad arabštiny a hebrejčiny). Informácie o tomto vzrušujúcom vývoji nájdete na &kde-http;. </para>

<para
>Vývojári a používatelia väčšinou komunikujú pomocou niekoľkých konferencií popísaných v kapitole <link linkend="mailing-lists"
>Konferencie</link
>. Ak chcete pomôcť, prosím, urobte to. &kde; funguje na základe dobrovoľnej pomoci a vždy vás radi privítame.</para>

</sect1>

<sect1 id="legal-status">
<title
>Právne poznámky</title>

<para
>&kde; je voľne šíriteľný softvér a všetky jeho časti sú vydané pod voľne šíriteľnými licenciami ako je GPL.</para>

</sect1>

<sect1 id="getting-kde">
<title
>Ako získať nové časti</title>

<para
>Hlavná webová stránka &kde; je &kde-http;. Nájdete tam všetky dôležité informácie o &kde; vrátane oznamov, opráv chýb, informácií pre vývojárov a veľa iných.</para>

<para
>Aktualizácie softvéru nájdete na našom &FTP; serveri &kde-ftp; alebo použite mirror, ak máte nejaký blízko. Ich aktuálny zoznam nájdete na <ulink url="http://www.kde.org/ftpmirrors.html"
>http://www.kde.org/ftpmirrors.html</ulink
>.</para>

<para
>Na &FTP; serveri v priečinku <filename
>unstable</filename
> je vždy najnovšia verzia sofvéru, ale často málo testovaná a nemusí sa dokonca ani spustiť. Ak hľadáte bezpečnejšie časti, navštívte priečinok <filename
>stable</filename
>, kam sa ukladajú Beta a finálne verzie. </para>

<para
>Ak vás zaujíma vývoj aplikácií &kde;, mali by ste navštíviť <ulink url="http://developer.kde.org/"
>http://developer.kde.org/"</ulink
>, kde nájdete množstvo informácií vrátané návodov, <acronym
>API</acronym
>, dokumentácie ku knižniciam &kde; a veľa dalšieho. Dalšie miesto, ktoré by vám mohlo zaujímať, je server firmy Troll Tech (<ulink url="http://www.trolltech.com/"
>http://www.trolltech.com</ulink
>), ktorá obsahuje informácie o knižnici &Qt; používanej v &kde;. Asi zistíte, že sa vyplatí prihlásiť sa do <link linkend="mailing-lists"
>konferencie pre vývojárov &kde;</link
>.</para>

</sect1>

</chapter>